Na počiatku bolo slovo a pre nás je to slovenčina. Je dušou národa, vnímame ňou krásu sveta, výšku rozumu a hĺbku citu. Tento jazykový diamant vybrúsený starými Slovákmi treba chrániť. Pre našu a budúcu generáciu je to povinnosť.

Jasne povedané, jazykový zákon má za cieľ, aby Slováci a občania iných národností, kdekoľvek v hraniciach spoločného štátu neboli v pozícii jazykových cudzincov, ale v pozícii plnoprávnych občanov. To je plne v súlade s odporúčaniami Rady Európy (napr.1201), ktoré jasne hovoria, že jazyk väčšiny aj na národnostne zmiešanom území nemôže byť diskriminovaný a dostať sa do polohy menšinového jazyka.

Jazyk patrí ku kľúčovým atribútom každého národa. Naša slovenčina to v minulosti nemala ľahké (najmä za tvrdej a násilnej šovinistickej
maďarizácie) a predsa sa vyvinula na moderný, nádherný jazyk s proglasovskými koreňmi ešte v 9. storočí! Nikomu sa neupiera hovoriť vo svojom jazyku. Skúste však v Anglicku hovoriť v úradnom styku inak ako po anglicky. Náš jazykový zákon spĺňa všetky legislatívne i obsahové parametre štandardné vo svetovom meradle. Aj preto jeho podpora by mala byť úplne prirodzenou záležitosťou každého z nás. Napokon kiežby sa mali národnostné menšiny vo svete tak, ako je tomu u nás.

Súhlasím s novým jazykovým zákonom a podporujem jeho platnosť. Je relevantný a podľa môjho názoru je aj spravodlivý pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Správne a dôsledné používanie štátneho jazyka je jedným z atribútov zvrchovanosti a kultúrnosti štátu.